csrSté výročie vzniku Česko-Slovenska nám umožňuje nielen reflektovať slovenské dejiny v 20. storočí, ale premýšľať nad tým, aký odkaz nám naša vlastná história zanecháva dnes.

 

 

 

1. Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 bol historickým dôsledkom túžby oboch národov po väčšej slobode a po dodržiavaní ľudských a občianskych práv.

2. Hoci skutočne nikdy nejestvoval „československý“ národ, je obdivuhodné, že Česi aj Slováci sa slobodne rozhodli kráčať spoločnou cestou v jednom štáte.

3. Napriek mnohým nedostatkom je cenné, že Česko-Slovensko sa zorganizovalo ako parlamentná demokracia, a to aj napriek tomu, že v okolitých štátoch sa presadili diktátorské režimy.

4. Muži Deklarácie slovenského národa – teda účastníci martinského zhromaždenia 30. októbra 1918 – môžu byť príkladom odvahy, keď učinili štátoprávny akt a prihlásili sa k novovznikajúcej republike, dokonca keď ani nevedeli, že sa k podobnému kroku už predtým odhodlala aj Praha.

5. Neustále je naliehavá výzva Martinskej deklarácie, aby sa uzavrel pokoj, a to na všeľudských kresťanských zásadách, aby už neboli vojny ani ďalšie zbrojenie.

 

   Týchto päť poznámok by nám mohlo pomôcť, aby sme na odkaz októbra 1918 nezabúdali a aj naďalej si tento deň – keď už nie každoročne ako štátny sviatok – pripomínali aspoň ako pamätný.

    Keďže Katolícka univerzita sídli v Ružomberku, nemôžeme z pohľadu dejín obísť osobnosť tunajšieho rodáka, kňaza a politika Andreja Hlinku.

  Andrej Hlinka sa aktívne podieľal na česko-slovenskej orientácii slovenskej politiky. Zúčastnil sa deklaračného zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine a len pár dní po prijatí Deklarácie slovenského národa na stránkach Slovenského denníka Andrej Hlinka s jasotom vítal nový štát: „Konečne sme samo svoji. Jedine v tomto útvare vidíme záštitu a ochranu proti tisícročným krivdám a neriadom.“

    Hlinka založil v Ružomberku výbor Slovenskej národnej rady, ktorému predsedal a ktorého predstavitelia 3. novembra 1918 oznámili Ružomberčanom vznik Česko-Slovenska.

    Hlinka bol citlivý na katolíckosť slovenského národa, a preto neskoršie tiež vyzýval k tomu, aby sa nešliapalo po náboženskom cítení Slovákov v Česko-Slovensku, ktorí by tak práve preto mohli oslabnúť v „láske k nášmu útvaru“. Z jeho článkov a politických vystúpení je zrejmé, že dôsledne žiadal uplatňovať princíp spravodlivosti medzi Čechmi a Slovákmi v riadení štátu, samospráve i hospodárstve.

    Som presvedčený, že Slováci sa najneskôr v októbri 1918 prejavili ako politický národ aj osobitným pričinením Andreja Hlinku, kňaza, politika, rodáka z Ružomberka, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil októbrové zasadnutie v martinskej Tatrabanke spred sto rokov.

    Pri stom výročí Deklarácie slovenského národa som plný nádeje, že sa začneme ešte viac zaujímať o vlastnú históriu, budeme vedieť kriticky a objektívne premýšľať nad vlastnými dejinami a vidieť v nich širší kontext a zmysel.

   Určite Česko-Slovenská republika, ktorá vznikla v roku 1918, nebola „ideálnym“ politicko-spoločenským zriadením. Položila však základy aj pre našu súčasnosť. Preto sa aj dnes pýtajme, ako sa budeme politicky formovať, či sa nám podarí dosiahnuť nielen vládu zákona, ale aj „vládu morálky“, a aké Slovensko chceme – aké by malo byť a ako k jeho rozvoju vieme prispieť my sami.

 

                                                                                                         Jaroslav Demko                                                                                                           rektor KU v Ružomberku

 

banner 2 percenta

 

verbum obalka

 

banner1banner3

banner2

logo net fucebanner utv2