elena a ivana 2Počas letného semestra študovali na KU v Ružomberku v rámci programu Erasmus+ zahraniční študen­ti z Poľska, Česka, Srbska, Gruzínska, Ukrajiny a Bosny a Hercegoviny. Prirodzene, pred svojim príchodom netušili, že ich pobyt ovplyvní koronavírus, že nezažijú bežný semester, ale aj online štúdium.

 

Medzi prvých študentov, ktorí svoju mobilitu v rámci projekt Erasmus+ KA107 úspešne ukončili, patrí dvojica študentiek z University of Belgrade, Elena Delevska (Srbsko) a Ivana Jović (Bosna a Hercegovina). Do Ružomberka prišli začiatkom februára a aj napriek tomu, že časť mobility museli realizovať za prísnych opatrení spojených s koronavírusom, mesto a univerzita v nich zanechali hlboký dojem.

 

Ako uvádza Ivana: „Sme prvýkrát na Slovensku a po príchode sa nám hneď zapáčili hory, príroda, ktorá je tu krásna. Najúžasnejší zážitok bola návšteva Vysokých Tatier, Starého Smokovca. Ružomberok je malé mesto, nie ako Belehrad, kde bývam a študujem, no tu mám zrazu veľa času na veci, na ktoré som nemala doma“.

 

Elena a Ivana na domovskej univerzite študujú odbor tlmočníctvo, prekladateľstvo slovenského jazyka a svoju slovenčinu si zdokonaľovali na Filozofickej fakulte KU v Ružomberku. Ešte pred dvomi rokmi nevedeli po slovensky ani slovko a ani neplánovali naučiť sa po slovenský jazyk. Obe študentky mali záujem študovať iné cudzie jazyky. Ako ozrejmuje Ivana: „Najprv som mala v pláne študovať japončinu, no tento odbor bol už na univerzite plne obsadený, preto som sa rozhodla študovať slovenský jazyk“. V rovnakej situácii bola aj Elena, ktorá mala záujem o ruský jazyk, no slovenčina sa jej zdala podobná ruštine a preto padol výber práve na ňu. Medzi sebou sa síce rozprávajú srbsky, no obe sú rady, že dostali príležitosť hovoriť po slovensky so Slovákmi. „V Bosne a Hercegovine nie je o slovenčinu záujem, no v Srbsku áno. V Srbsku je veľa ľudí, ktorí majú slovenský pôvod, najmä vo Vojvodine. Aj na Belehradskej univerzite študujú študenti z tohto regiónu, no slovenčina vo Vojvodine a na Slovensku je odlišná. Tá v Srbsku obsahuje veľa archaizmov.“

 

elena a ivana

 

Obe študentky uznávajú určitú podobnosť srbčiny a slovenčiny. Ivana hodnotí svoju počiatočnú skúsenosť takto: „Na začiatku to bolo ťažké, mám niekedy problém s dĺžňami, mäkkým a tvrdým i. Máme podobné podstatné a prídavné mená, zámená, niektoré slová sú úplne rovnaké (napr. chlieb, mlieko, víno, pivo)“. Aj napriek tomu môže podľa Eleny dôjsť k zaujímavým situáciám pri komunikácii Slováka a Srba. „Často sa stáva, že niektoré slovenské slová znejú rovnako, no majú opačný význam, napríklad ak na Slovensku povieme, že niečo vonia, vyjadruje to niečo pozitívne. V Srbsku slovo voňať má negatívny význam, čiže smrdieť. Podobne je to aj v prípade slova úžasné, čo v srbskom jazyku znamená úplný opak, ako niečo hrozné.“

 

Aj keď Srbsko a Bosna a Hercegovina nie sú pre Slovákov veľmi exotické krajiny, rozdiely badať podľa študentiek najmä v tradičnej kuchyni. Elena prezradila: „Ja mám veľmi rada syr a samozrejme, že mi chutia bryndzové halušky, ktoré sú teraz mojím najobľúbenejším jedlom. Chcela by som sa ich naučiť variť, aby som mohla ukázať mame ako sa pripravujú a nech ich aj ona ochutná. U nás je ale problém s bryndzou. Vyrábajú sa rôzne druhy syra, no bryndza nie.“ Ivane na Slovensku nechutí najmä cesnaková polievka: „Je pre mňa veľmi aromatická, vonia čudne, ale chutia mi bryndzové halušky, kuracie mäso, rôzne šaláty (napr. zemiakový). U nás v Bosne a Hercegovine sa je veľa mäsa.“ Napriek kultúrnym odlišnostiam a obmedzeniam spojeným s koronavírusom, študentky úspešne ukončili svoj študijný pobyt Erasmus+ a už sú znova vo svojej domovine.

 

Autor: Martin Pinkoš

Foto: Ivana Jović

september 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

 

banner 2 percenta

 

verbum obalka

 

banner1

banner2

banner utv2Absolventi

 

 

logo net fuceIFCU