Rehoľná sestra, filantropka, zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej, slovenská Matka Tereza, publicistka, redaktorka (*12. júna 1924 Mužla pri Štúrove, okres Nové Zámky, +30.3.2015 Vrícko, okres Martin, pochovaná v Ružomberku) Aurélia Štefánia PÁNČIOVÁ, sr. Bernadeta (pseudonymom Miriam Liptovská) prežívala svoje detstvo v Ružomberku, kde sa rodičia presťahovali, keď mala dva roky. Tu absolvovala aj základné školstvo. Do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok vstúpila ako kandidátka v r. 1940 v Ružomberku. Po skončení Učiteľskej akadémie v Bratislave v r. 1945 prijala rehoľné rúcho a s ním aj nové meno – sestra Mária Bernadeta. Po dvoch rokoch formácie v noviciáte zložila prvé rehoľné sľuby. V škole utrpela na telocviku úraz a musela sa podrobiť náročnej operácii. Odvtedy sa začali jej zdravotné problémy. Od septembra 1947 do mája 1950 pôsobila ako učiteľka v Pavlovciach nad Uhom. Tu sa jej stal ďalší úraz. Previezli ju do martinskej nemocnice, kde podstúpila dve operácie bedrového kĺbu a kolena.

29. augusta 1950 bola spolu s ostatnými spolusestrami prepustená zo školstva. Rok bola v sústreďovacom kláštore v Rožňave a neskôr bola odtransportovaná do Čiech – do Varnsdorfu. Práve počas týchto ťažkých rokov bola menovaná za magistru noviciek. Túto službu plnila v kongregácii až do r. 1989. Následne jej až do r. 1999 boli zverené rehoľné kandidátky. V r. 1958 sa sr. Bernardeta vrátila na Slovensko a až do r.1973 pracovala ako účtovníčka v Charitnom domove v Dolnom Smokovci. V r. 1973 prišla opäť do Ružomberka. Zdravotné problémy stále narastali a musela sa viackrát podrobiť ťažkým operáciám. Práve počas hospitalizácie v martinskej nemocnici v r. 1975 sa začala zaoberať myšlienkou založenia Rodiny Nepoškvrnenej. Združenie Rodina Nepoškvrnenej teda vzniklo vďaka sr. Bernadete na Slovensku a pomáha dodnes chorým – postihnutým ľuďom. Dnes už má Rodina Nepoškvrnenej svojich členov po celom svete – na Slovensku, v Rusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Švédsku i v USA, Kanade a Austrálii. Zvlášť je rozšírená na Morave a v Čechách. Združenie má výrazne mariánsky charakter.

V r. 1979 sa u nej zrodila aj myšlienka duchovnej adopcie novokňazov. V roku 1988 prišla sr. Bernadeta do Charitného domova vo Vrícku, kde sa aj naďalej popri formácii sestier venovala chorým. Po zmene politickej situácie sa jej činnosť ešte zintenzívnila. Začala písať listy aj do väzníc a pred Vianocami i Veľkou nocou vždy spolu s niektorým otcom biskupom alebo kňazom niekoľko z nich aj osobne navštívila.

Rehoľnou patrónkou sestričky Bernadety bola sv. Bernadeta Soubirous, ktorej sa v r. 1858 v Lurdoch zjavila Panna Mária. Počas totality nebolo možné putovať s chorými do Lúrd, ale bol to jeden z jej životných cieľov. Už v r.1991 sa mohla uskutočniť prvá vlaková púť chorých do Lúrd (dodnes ich je už 23.).

Bola aj plodnou publicistkou (napr.: Serafínsky svet a pod.). Od 28. októbra 1996 do roku 2001 zastávala funkciu šéfredaktorky časopisu Rodina Nepoškvrnenej, na ktorom spolupracovala s bývalým šéfredaktorom už od jeho začiatku. Pod pseudonymom Miriam Liptovská napísala a vydala niekoľko kníh (napr.: Pánčiová, B.: Čo zazvonil strieborný zvonček. Vrícko : Rodina Nepoškvrnenej. 2003, 96 s. Pančiová, Sr. M. Bernardeta: Spomienky na Alenku Mačorovú.  Vrícko : Rodina nepoškvrnenej, 2004, 89 s., ISBN: 80-969117-3-2, Je aj spoluautorkou knihy Tajomstvo radosti (o Advente a Vianociach spolu s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, kardinálol Jozefom Tomkom, básnikmi Viliamom Turčánym a Milanom Rúfusom a s blahoslavenou Zdenkou). Bratislava : LÚČ, 32s., ISBN-10 80-7114-536-X.). Písala aj poéziu.

Obdržala aj mnohé celospoločenské uznania. V r. 1991 jej prezident ČSFR Václav Havel udelil Rad T.G. Masaryka IV. triedy a v r. 1995 sa stala Osobnosťou roka na Slovensku – získala titul Žena roka 1995 a v roku 2006 pamätnú medailu Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity... Dielo Rodiny Nepoškvrnenej muselo byť doplnené jej vlastnou obetou. Posledných päť a pol roka bola úplne pripútaná na lôžko. Zomrela vo Veľkom týždni 30. marca 2015 vo veku 90 rokov a pohreb bol 1. apríla 2015 v Ružomberku. Sestrička Bernadeta nám zanechala svoj duchovný odkaz: „Nezabudnite, čím viac budete prosiť Pannu Máriu, tým viac od nej dostanete!“. Zároveň Konferencia biskupov Slovenska odobrila otvorenie procesu blahorečenia zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej, rehoľnej sestry Bernardety Pánčiovej.

Pre uvedené skutočnosti si v Ružomberku 12. júna pripomenuli 100 rokov od narodenia sestry M. Bernadety Pánčiovej, rehoľnej sestry z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok. Spomienka začala najdôstojnejšie - svätou omšou v Kostole svätého Ondreja v Ružomberku. Prítomných na úvod privítala sestra Alica Marienková, z Rodiny Nepoškvrnenej. Svätej omši predsedal Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup a okrem iných kňazov mu koncelebroval Peter Beňo, nitriansky pomocný biskup. V závere svätej omše sa prítomným prihovorila generálna predstavená rehole, sestra M. Irena Kopanicová.

Súčasťou programu organizovaného Ústavom pamäti národa a Kongregáciou Milosrdných sestier svätého Vincenta – Satmárok bol aj odborný seminár v priestoroch Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku (Sieň rektorov a Výstavná sieň) pod názvom - Príbeh naplneného života. V rámci seminára sa v priestoroch Univerzitnej knižnice KU v Ružomberku sprístupnila verejnosti pútavá výstava s rovnomenným názvom - Príbeh naplneného života, ktorá mapuje celý život zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej, rehoľnej sestry Bernardety Pánčiovej.

R. A. Ružomberský