2. diel dvojzväzkovej monografie ponúka v 12 kapitolách predovšetkým nové a perspektívne metodologické otázky teórie i praxe vyučovania materinského jazyka a literatúry, ktoré sa dostávajú do popredia v poslednom období najmä v európskom vzdelávacom priestore a v úzkej korelácii s transformáciou spoločnosti v SR. Ide tu primárne o problematiku kompetencií, profiláciu absolventa školy na podloží kvalitatívnej zmeny procesuálnej stránky výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v učebnom predmete s očakávaným prepojením na jeho teoretické interdisciplinárne základy nového poňatia, resp. koncepcie. V tomto zmysle sa kniha ťažiskovo orientuje na človeka v prieniku materinského jazyka ako východisko nového chápania jazykového a literárneho vzdelávania, prestupujúceho sa s tematikou komplexnosti, integrity a intertextovosti, s rozvíjaním jazykovo-komunikačnej a literárnej kultúry žiaka, a to špecificky aj s novými podnetmi a výzvami z oblasti lingvistiky, kultúrnej antropológie, kulturológie či psychológie ľudskej komunikácie, osobitne aj v oblasti vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. S uvedenými inovačnými tendenciami zreteľne súvisí fakt, že viac kapitol publikácie sa zaoberá problematikou komunikačnej, resp. kognitívno-komunikačnej a mediálnej výchovy, modalitami komunikácie, opretej o tematiku klasifikácie metód a procesuálnej stránky vyučovania materinského jazyka a literatúry.